Už

<p></p><p> Mária Bátorová je "dvojdomou autorkou". Ako literárna vedkyňa zaujala na začiatku 90. rokov prácami, ktoré sa zaoberali predtým tabuizovanými literárnovednými témami <em>Biele miesta v slovenskej literatúre </em>(1991, spoluautorka),<em> Roky úzkosti a vzopätia </em>(1992) a neskôr precíznou komparatívnou prácou J. C. Hronský a moderna. <em>Mýtus a mytológia v literatúre </em>(2000) prinášajúcou nové poznatky o väzbách medzi dielom J. C. Hronského a európskou literárnou modernou. Začiatkom 90. rokov sa Bátorová predstavila aj ako prozaička. V roku 1991 vydala novelu Zvony v kameni. Bátorovej prozaickou doménou sú jemné psychologické sondy do ženského sveta, tak ako ich poznáme z kníh <em>Tíš</em> (1996), <em>Tell </em>(1999) a <em>Biele steny</em> (2003).</p> <p> Mária Bátorová píše aj svoje prozaické knihy od počiatku tak, že kombinuje prozaický text - poviedky a novely s básňami. Poézia v prozaických knihách je paritne zastúpená a stojí buď v kontrapunktickom postavení k próze, alebo je v súlade s ňou a lyricky podčiarkuje prozaický text. Dokonca román <em>Stred </em>(2010) obsahuje dve básne. V roku 2008 vyšiel výber z poézie autorky pod názvom Púšte a oázy vo vydavateľstve Petrus.</p> <p> Tento raz predkladá autorka opäť projekt čisto poetický: Básnická zbierka <em>Už </em>sa skladá z troch oddielov predelených ilustráciou, v ktorých sú básne usporiadané zhruba podľa témy. Prvý oddiel obsahuje básne venované tým, ktorí už nežijú, druhý tvoria básne občiansko-spoločenské s motívmi sociálnymi a etickými, tretí oddiel tvoria básne intímnej reflexie. Samotný názov je zvolený trefne: "Už" je krátke slovo, ktoré má významový potenciál štartu a zároveň redukcie smrti. Medzi týmito entitami sa pohybuje rozsah významov v tejto zbierke. Obraz Vladimíra Popoviča, ktorý dizajnér knihy František Hříbal zobral ako podklad pre obálku básnickej knihy, spočíva na motíve tancujúcich postáv, ktoré sa pohybujú v kruhu a pripomínajú večný kolobeh života.</p>